
Levanduľa bola s najväčšou pravdepodobnosťou práve tou esenciou, ktorú antickí Rímania pridávali do svojich kúpeľov (názov lavandula bol odvodený z latinského lavare, čo znamená „umývať sa“). Neskôr levanduľa získala značnú pozornosť Sv. Hildegardy z Bingenu, ktorá ju doporučovala k „udržaniu čistého charakteru“. V stredoveku bola levanduľa hojne užívaná ako v lekárstve tak v kulinárstve, kde „tíšila žalúdok“. John Gerard vo svojom Herbári z roku 1597 doporučuje levaduľu širokolistú na migrény, zatiaľ čo Nicholas Culpepper ju indikuje pre „padúcnicu“ (epilepsiu).
Nemenej dôležitou oblasťou jej pôsobenia je nervový systém. Levanduľa vo svojej podstate pomáha mysli kontrólovať emócie. Jej upokojujúce až analgetické účinky pôsobia ako balzam pri stavoch nervového napätia, precitlivenosti, podráždenia, nespavosti a búšenia srdca. Z tohto dôvodu nie je vhodná pre tých, ktorí majú nízky tlak. Levanduľa vyčistí hlavu plnú starostí a ukľudní prepracovaný mozog. Svoj význam má i pri závratiach, omdlievaní či hystérii. Dáva kľud duši a rozptyľuje depresiu.
Levanduľa ako náboženská bylina bola oddávna používaná pri obradoch a rituáloch. Pálila sa tam, kde sa rodily deti, aby miesto chránila pred zlými vplyvmi a privítala do sveta nový život. Je spájaná so znamením Panny a planétami Merkurom a Saturnom. V magických zaklínadlách slúži k požehnaniu domova a priťahuje bohatstvo. Do života človeka vnáša stabilitu, ukľudňuje rozbúrené emócie a privádza ich pod kontrólu rozumu. Levanduľa je spájaná s duchovnou láskou a tým, ktorý potrebujú, pomáha udržať celibát.
zdroj: Adéla Zrubecká, Listy Aromaterapie, jar 1999
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára