Stránky

sobota 30. novembra 2013

Čo ohňom zapáliš, levanduľou uhas

Bežné potreby každej domácnosti dokáže uspokojiť základná sada desiatich éterických olejov prírodnej kozmetiky – taká malá domáca lekárnička. Patria do nej citrón, eukalyptus, harmanček, klinček, mäta pieporná, geránium, rozmarín, čajovník (tea tree), tymián a v neposlednej rade tiež levanduľa (Lavandula officinalis). Levanduľová silica sa už po storočia získava z kvetov rastliny pre kozmetické a lekárske účely.

Levanduľa bola s najväčšou pravdepodobnosťou práve tou esenciou, ktorú antickí Rímania pridávali do svojich kúpeľov (názov lavandula bol odvodený z latinského lavare, čo znamená „umývať sa“). Neskôr levanduľa získala značnú pozornosť Sv. Hildegardy z Bingenu, ktorá ju doporučovala k „udržaniu čistého charakteru“. V stredoveku bola levanduľa hojne užívaná ako v lekárstve tak v kulinárstve, kde „tíšila žalúdok“. John Gerard vo svojom Herbári z roku 1597 doporučuje levaduľu širokolistú na migrény, zatiaľ čo Nicholas Culpepper ju indikuje pre „padúcnicu“ (epilepsiu).